POKORA vz. PONÍŽENIE

ĎAKUJEME našej stálej čitateľke za nové postrehy

Čo vlastne znamená pokora? Aký je to pokorný človek ? A naopak ako si ľudia vysvetľujú pokorenosť, poníženosť alebo poníženie. Častokrát podľa môjho názoru dochádza k nesprávnej interpretácií, a teda aj nesprávnemu chápaniu toho, čo je za týmito slovami ukryté, aké je ich skutočné posolstvo.

Poďme sa teda spoločne pozrieť na význam jednotlivých slov a ich skryté posolstvo.

Poníženosť by sme mohli chápať ako pasívny prejav ľudského správania sa. Človek sa správa a pristupuje k svojmu životu ako obeť, ako niekto, ktorému sa dejú veci bez vlastného pričinenia. Ponížený človek teda prijíma veci bez toho, aby sa im vzoprel a častokrát slúži potrebám druhých. K emóciám, ktoré takýto človek prežíva, môžeme zaradiť sklamanie, smútok, depresiu, ale aj apatiu, opovrhovanie či neprijatie.

Takýto človek pomáha, lebo – tak sa to má a patrí

- tak je to správne

- len tak si ma všimnú

- len takto mám nejakú hodnotu, atď.

Ako sami vidíte, je to pomoc podmienená niečím, teda nie je to pomoc úprimná a nezištná, ale pomoc sledujúca nejaké ciele a zakorenené presvedčenia, ktoré človeka zväzujú a diktujú mu to, ako sa má správať. Cesta k spokojnosti to určite nie je. Dlhodobejším pestovaním takýchto zvykov a návykov, sa postupne do života začne vkrádať nespokojnosť, odmietanie, smútok, hnev, napätie, ale aj vypočítavosť, posudzovanie, odsudzovanie a vrcholiť to môže chorobami, nedostatkom a náhlymi pohromami.

Teda poníženosť, poníženie, ponižovanie sú agresívne formy správania sa, ktorými si zabíjame svetlejšie zajtrajšky.

Pokora vychádza naopak z prijímania chodu vecí a vďačnosti za všetko, čo mi prichádza do cesty a slúži tak k môjmu ďalšiemu rozvoju a napredovaniu. Takýto životný prístup nás posúva ďalej a pomáha nám v sebapoznávaní, v odhaľovaní slabých aj silných stránok. Tým, že sa nepriečim osudu a prijímam všetky jeho skúšky v tých najrôznejších podobách, stávam sa osvietenejším človekom. Prijatím ľudí, prijímam svoje zrkadlá, ktoré mi odhaľujú moje vnútro. Prijatím choroby zas uznávam, že som zišla z tej správnej cesty a snažím sa o nápravu. Takýmto prístupom človek získa vnútorný pokoj a vyrovnanosť. Prestane lipnúť na prejavoch hmoty vo všeobecnosti. Všetko to, čo robím, začnem robiť s láskou a najlepšie ako sa mi len dá a oslobodím sa od potreby posudzovania, hodnotenia a nálepkovania. Pomáham už len z jediného dôvodu, a tým je moje odhodlanie a viera, že to naozaj tak chcem ja sám. Pokora je teda spojená s vďačnosťou, radosťou a láskou. Až týmto pochopením vstúpi do života pokoj a hojnosť.

Na záver by som rada upozornila na obmedzené možnosti jazyka pri vyjadrovaní hlbších súvislostí, kedy je potrebné dať si pozor na význam slovného spojenia pokorný človek a pokorený človek.

Mne slovné spojenie – pokorený človek evokuje význam poníženosti. Preto možno niekedy môže dochádzať k mylnej interpretácií toho, čo je to POKORA, ktorá s ponižovaním nemá nič spoločné.

 

S pozdravom stála čitateľka

About these ads