Možno vás prekvapil vyššie uvedený anglický nadpis. Nevybral som ho náhodou. Tí, ktorí si ešte čo to s literatúry pamätajú si spomenú na dielo Streetcar named Desire. Aj keď má Tennessee Wiliams veľmi pekné myšlienky, rád by som vám ukázal môj uhol pohľadu na tento citát, ktorý vyslovila Blanche, keď ju Stela a Stenley odvádzali na psychiatriu. “Všetko so všetkým tak trochu súvisí a niekedy ani nemusíme mať okolo seba tehlové múry, aby sme sa cítili ako väzni.” Opakom smrti, je túžba. Vieme ešte vôbec čo to znamená?
Veľkou inšpiráciou sa pre mňa stalo každodenné dianie. Obyčajní ľudia, obyčajné situácie, ale neobyčajné pohnútky. Všetci trpíme nasledujúcou diagnózou: strach zo zlyhania, neschopnosť postaviť sa sám za seba, neochota napredovať pri neúspechoch, sebaodsudzovanie a sebaobviňovanie. Niekedy o tom ani nemusíme vedieť, že niečo takéto sa nás týka, pretože už sme buď padli do rúk smrti, alebo sme sami seba uvrhli do mentálneho psychiatrického ústavu.
Človek nemusí umrieť, aby odovzdal svoju dušu Smrtke. Keď sa ho dotknú ľadové pery Šinigami, zacíti čo to znamená byť na hranici života. Nemá silu vzdorovať a plne sa odovzdá do jej rúk. Nežije, aj keď dýcha a prijíma potravu. Každý deň, je len ďalším políčkom na útrapnej filmovej páske. Čas sa zlieva dokopy a dni od rokov nemajú rozdiel. Neexistuje vonkajší svet, neexistuje vnútorný svet. Tá nekonečná temnota, ktorá prestupuje celou bytosťou spôsobuje, že človek sa nezmôže na nič iné, než na kapituláciu. Vtedy duša skutočne umrie. Tento extrém volám vzdanie sa svojej vnútornej sily.
Keď nám všetko prerastie cez hlavu, postupne začíname myslieť a jednať ako blázni. Robíme činy a rozhodnutia, ktoré nemajú nič spoločné s triezvym úsudkom. Viníme celý svet zo svojich vlastných problémov a vytvoríme si nepreniknuteľnú bariéru z argumentov na obranu krvácajúcej obeti, ktorá sa skrýva vo vnútri. Ako nás bolesť otupuje, strácame začiatok nite a vytvorí sa ťažko rozmotateľné klbko. Držíme sa svojich presvedčení ako kliešte a používame všetky prostriedky na to, aby sme zabránili odhaleniu obete.
Najľahším spôsobom ako to docieliť je: zosmiešňovať všetkých naokolo, vybúriť si svoju zlosť na deťoch, hľadať potvrdenie svojich presvedčení u iných ľudí, zavrieť oči a tváriť sa, že sa ma to netýka, obviniť správne zmanipulovanými argumentami všetkých naokolo a donútiť ich trpieť. Vtedy docielime druhý extrém, ktorý volám únik od skutočnosti. Je ťažké sa z toho celého vyhrabať, ale nie je to nemožné.
Základom úniku zo spárov Šinigami je premeniť všetku smrť na túžbu. Sebaobviňovanie zo zlyhaných situácii je najlepšie premeniť na ešte väčšiu túžbu. Keď si uvedomíme, že sa stále učíme a tým, že sa chceme učiť, preukazujeme sami sebe láskavosť. Keď to vykonáme najlepšie ako vieme, nie je dôvod obviňovať sa. Už len tým, že nám v mysli prebleskla myšlienka na zmenu, sme na chvíľku odhalili poklad sebalásky, ktorý má každý z nás, no nie každý z nás ho vie nájsť a použiť. To dokazuje aspoň ždibec našej sebahodnoty.
Rozhodnutie ktoré urobíme, musí byť trvalé, alebo sa k tomu trvalému musí pomaly ale isto blížiť. Všetko je zvyk a verím v to, že je schopný sa to naučiť každý človek. Keby ste sa mali vzdať zakaždým, keď ste nevedeli pochopiť učivo/keď ste si to pokašlali u svojho priateľa/ keď ste urobili zlé rozhodnutie v zamestnatní alebo škole, tak by ste neboli tam, kde práve ste. Oplatí sa bojovať sám za seba, až do posledného vydýchnutia. Každý z nás to zvláda inak, ale kedže nie sú dve rovnaké bytosti vo vesmíre, nemáme sa s kým porovnať. A chvalabohu 
.
Ak vplyvom toho pocítime spokojnosť, ktorú následne rozšírime aj do nášho okolia, máme vyhraté. A že vám, to určite nepôjde? Aj psovi keď poviete 1000x sadni si, tak si raz určite sadne. Keď sa o to pokúsite 1000x, raz to určite vyjde, aj keď nie vplyvom duchovna, ale vplyvom pravdepodobnosti. A nakoniec, je to jedno, hlavne že nastane pozitívny obrat, no nie?
Azodariana
maria
Devalon
Comments on: "Opposite of Death is Desire" (4)
veľmi pekný článok, ja keď som sa cítila ako prázdna škatula od pekných topánok, tak som robila iba to, na čo som mala v danej chvíli chuť, ako teraz – povinnosti ma zavalili ako lavína, priam ma dusia svojou váhou, chcú ma úplne zadusiť, ale už nemám chuť bojovať – to vyčerpáva. teraz sedím na lavičke, pijem so psom kávu, zajtra by som si šla zaplávať-sústrediť sa na dýchanie, aby som sa nenachlípala vody – vtedy viem, že dýcham, že žijem a najlepšie je to vtedy, keď človeku búši srdce radosťou – vtedy je alive a nie zombie, tak ako väčšina, tak hor sa vychutnávať, skúšať, zažívať, cítiť….však okolo nás sú samé vône, farby, tvary, city….tak skúste byť iní – skúste byť “závislí” na všetkom, čo sa nebojí byť iné – závislí na ŽIVOTE
Nika,
snáď nedávaš Edovi kávu?
radšej klobásku 
Posledné dni/týždne mnohých dostali do stavu oddychu/odpočinku/rezignácie na život a všetko okolo toho.. hej, je čas odpočívať/rekapitulovať/upratovať minulé veci a načerpať energiu do zrodu/jari. Do polovice mesiaca máme na to čas
Aj ja pomaly zaliezam do ulitky a venujem sa sebe
… aj na to treba istý čas.
Tak krásne oddychové obdobie nám všetkým
Ahoj Devalon. Chcem sa spytat,ci si videl film s Lianom Niesonom a Christinou Ricci,myslim ze sa volal Zivot po smrti,nie som si ista. Presne mi to pripomenulo tento film,dost psycho,ale fakt na zamyslenie. O mrtvych- nemrtvych, kolko je takych ludi medzi nami. Clovek umrie vnutorne,ked sa vzda svojich snov,ked si mysli,ze uz ho nic lepsie necaka,ked sa zmieri aj s malom.Je vela pricin,vystihol si to …….
Co mi velmi pomaha ked nemam sil je meditacia,a velky naboj optimizmu,radosti,nadeje je vo filme Tajomstvo( co je sfilmovana kniha ),tak si to pustam dookola a to zarucene zaberie.
Tiez prajem vsetkym priliv novej energie, mne uz rozkvitli narcisy ,hyacinty,tak sa tesim.
Ahoj nie nevidel a ani nepoznám mená tých hercov. Ako som už mnohokrát písal, pre mňa je inšpiráciou v prvom rade vlastné prežívanie a okolitý svet. Som rád, že sa ti to páči. Pokiaľ to aspoň niekomu niečo dá a pomôže to k zmene, tak to má zmysel.
Vidíš, ja mojim kvetom doprajem sprchu, dobre že si pripomenula
.